Daňové záložné právo a zaistenie majetku

Pokračujeme v sérii článkov venovaných otázkam daňového dlhu. V tomto článku si povieme, čo je daňová záloha, kedy môžu daňoví úradníci použiť tento nástroj tlaku na dlžníka a v akých prípadoch môžu zadržať majetok.

Čo je to daňová záloha?

Daňová záloha je jedným z nástrojov daňových orgánov, ktorý prispieva k splácaniu dlhu daňového poplatníka. Pomocou nej sa na majetok dlžníka ukladajú určité obmedzenia v nakladaní s takýmto majetkom. V prípade nesplatenia daňového dlhu môže byť majetok, ktorý je v zálohe, realizovaný.

Postup pri uplatnení daňovej zálohy je uvedený v PKU čl. 88-93, ako aj v Postupe č. 586 zo 16.06.2017.

Daňová záloha sa môže uplatniť od:

• nasledujúceho dňa po poslednom dni splatnosti dane;
• vzniku daňového dlhu;
• uzavretia zmluvy o odklade daňového dlhu.

Pod daňovú zálohu môže spadať len ten majetok, ktorý je uvedený v akte.

Ako vzniká právo na daňovú zálohu?

Riaditeľ daňovej služby vyberá a vymenúva daňového správcu, ktorý bude pracovať s daňovou zálohou a zaoberať sa vymáhaním daňového dlhu. Taktiež riaditeľ spúšťa proces opisu majetku. Všetok majetok dlžníka, ktorý spadá pod daňovú zálohu, sa opisuje v akte a podpisuje ho dlžník a daňový správca.

Dlžník sa môže odmietnuť podpísať Akt opisu majetku, ale to nezachráni majetok pred daňovou zálohou. V tejto situácii daňový správca privolá dvoch svedkov na opis a vtedy podpis dlžníka nebude potrebný.

Často daňoví úradníci dávajú dlžníkovi možnosť samostatne zostaviť zoznam majetku, ktorý sa dostane do akta.

Ako majetok môže byť pod daňovou zálohou?

Pod zálohu spadá majetok, ktorého hodnota je rovná alebo väčšia, ako výška daňového dlhu. Ak nie je možné majetok rozdeliť a jeho hodnota je vyššia, ako výška daňového dlhu, potom celý majetok spadá pod zálohu. Dôležitým faktorom je aj likvidita. Ak je majetok likvidný a môže byť použitý, ako zdroj na splatenie daňového dlhu, taktiež bude zahrnutý do opisu.

Existuje majetok, ktorý nespadá pod daňovú zálohu, a to:

• prenajatý majetok alebo ten, v ktorom dlžník uchováva dodávkovú surovinu;
• peniaze na účtoch SЕA DPH;
• majetok, ktorý je v zástave u iných osôb;
• majetkové a nemajetkové práva, ktoré daňový poplatník nemôže previesť;
• majetok, ktorý podľa Zákona o zástave nemôže byť predmetom zástavy (napríklad pamiatky kultúrneho dedičstva alebo kultúrne hodnoty zapísané v Štátnom registri kultúrneho dedičstva);
• finančné prostriedky právnickej osoby, určené na výplatu mzdy.

Na ocenenie majetku môže byť prizvaný profesionálny odhadca alebo majetok môže byť uvedený v akte za účtovnou hodnotou, ak bola určená.

Ak dlžník nemá majetok, potom pod zástavu spadá budúci majetok, ktorý sa u dlžníka objaví a o ktorom je povinný informovať daňovú službu hneď, ako takýto majetok vznikne.

Ak suma daňového dlhu je menšia, ako 1020 hrivien, potom majetok dlžníka pod daňovú zálohu nespadá.

Po vypracovaní aktu sa všetky údaje o zástave zapíšu do príslušných registrov:

• nehnuteľnosti - do Štátneho registra vecných práv na nehnuteľný majetok;
• hnuteľný majetok - do Štátneho registra záťaží hnutelného majetku.

Kedy sa končí platnosť daňovej zálohy?

Daňová záloha prestáva platiť po tom, ako:

• dlžník splatil daňový dlh a úroky;
• daňový dlh bol uznaný za beznádejný;
• súd zrušil daňovú zálohu v dôsledku vyhlásenia daňového poplatníka za bankrot;
• daňové oznámenie-rozhodnutie bolo uznané za nezákonné a súd ho zrušil;
• majetok, ktorý bol v zástave, bol predaný na splatenie daňového dlhu;
• v súlade s dohodou s daňovým úradom bol majetok, ktorý bol v zástave, vymenený za iný, rovnocenný hodnotou.

Môže sa predať majetok, ktorý je v daňovej zálohe?

Bez povolenia daňových úradníkov nie je možné previesť majetok, ktorý je v zástave. Za to je stanovená pokuta vo výške hodnoty majetku, ktorý bol prevedený. Avšak, ak k takému prevodu došlo pred tým, ako bol majetok zahrnutý do opisu, pokuta sa uplatňovať nebude.

Ak sa rozhodnete predať tovar, zásoby alebo hotové výrobky, ktoré sú v daňovej zástave, za ceny, ktoré nie sú nižšie, ako bežné, a získané peniaze presmerujete na výplatu mzdy alebo splatenie daňového dlhu, pokuty sa na vás neuplatnia.

Čo je to zadržanie majetku?

Podstata zadržania majetku spočíva v tom, že dlžník nemôže plne využívať a nakladať so svojím majetkom. Jeho práva na majetok sú obmedzené.

V závislosti od typu zadržania sa ukladajú rôzne obmedzenia:

• úplné zadržanie - dlžník nemôže používať a nakladať so svojím majetkom;
• podmienečné zadržanie - všetky úkony s majetkom alebo peniazmi musí dlžník dohodnúť s riaditeľom daňového úradu alebo inou splnomocnenou osobou.

Daňové zadržanie môžu uplatniť v prípade:

• odchodu dlžníka do zahraničia;
• dlžník sa snaží previesť majetok mimo krajiny alebo ho odovzdať iným osobám;
• dlžník odmieta podstúpiť kontrolu uchovania majetku, ktorý je v daňovej zástave;
• dlžník odmieta podpísať akt opisu majetku a nepúšťa daňového správcu.

Ako sa ukladá zadržanie?

V závislosti od toho, čo spadá pod zadržanie (majetok alebo peniaze), sa postup líši.

V prípade zadržania majetku sa proces začína prijatím príslušného rozhodnutia riaditeľom daňového úradu. Ak existujú dôvody na uplatnenie zadržania, riaditeľ do 24 hodín prijme takéto rozhodnutie a predloží súdu žiadosť na potvrdenie rozhodnutia o zadržaní.

Ak súd do 96 hodín nepotvrdí rozhodnutie o zadržaní majetku, potom sú daňoví úradníci povinní zrušiť zadržanie.

Ak je rozhodnutie o zadržaní prijaté, dlžník dostane oznámenie o uložení zadržania so žiadosťou dočasne opustiť predmety zadržania.

V prípade zadržania peňažných prostriedkov riaditeľ daňového úradu taktiež prijíma príslušné rozhodnutie a posiela žiadosť na potvrdenie súdu. Len v prípade pozitívneho súdneho rozhodnutia môžu byť peniaze na účtoch zadržané.

Ako sa zruší zadržanie?

Zadržanie môže byť zrušené v prípade splatenia daňového dlhu alebo absencie súdneho rozhodnutia do 96 hodín po uložení zadržania.

Aby sa zadržanie zrušilo, dlžník môže:

• splatiť daňový dlh;
• pustiť daňového kontrolóra na zostavenie aktu opisu majetku;
• prestane skrývať majetok;
• napadnúť rozhodnutie riaditeľa daňového úradu o zadržaní (na to má 10 dní od dátumu prijatia rozhodnutia o zadržaní).

V nasledujúcom článku sa dozviete, v akých prípadoch môžu daňoví úradníci odpustiť a zrušiť daňový dlh a za akých podmienok.