Skúšobná doba pre zamestnanca: ako ju správne zostaviť?

Pri prijímaní zamestnanca na skúšobnú dobu je zamestnávateľ povinný uzatvoriť s ním pracovnú zmluvu.

Aké podmienky je potrebné stanoviť, aby boli právne chránené práva a záujmy oboch strán?

Čo hovorí zákon?

Článok 26 Zákonníka práce stanovuje, že zamestnávateľ má právo prijať zamestnanca so skúšobnou dobou. Kľúčové je, že ide o právo zamestnávateľa, nie jeho povinnosť.

Toto opatrenie slúži na overenie, či uchádzač spĺňa požiadavky danej pracovnej pozície.

Aby sa predišlo nedorozumeniam alebo súdnym sporom, je potrebné presne stanoviť podmienky skúšobnej doby a uviesť ich v týchto dokumentoch:

• žiadosť uchádzača o prijatie do zamestnania,

•  pracovná zmluva,

• rozhodnutie (príkaz) o prijatí do zamestnania.

Ak niektorý z týchto dokumentov neobsahuje informáciu o skúšobnej dobe, predpokladá sa, že zamestnanec bol prijatý bez nej.

Zamestnávateľ musí pri prijatí zamestnanca so skúšobnou dobou prijať jeho žiadosť, podpísať pracovnú zmluvu, vydať príkaz a oznámiť prijatie príslušnému daňovému úradu. 

Po podpise pracovnej zmluvy sa na zamestnanca počas skúšobnej doby vzťahuje pracovná legislatíva. To znamená, že zamestnanec musí dostávať mzdu a dodržiavať vnútorný pracovný poriadok, pričom zamestnávateľ musí zabezpečiť primerané pracovné podmienky.

Akú dĺžku môže mať skúšobná doba?

Zamestnávateľ určuje dĺžku skúšobnej doby v súlade s legislatívou. Článok 27 Zákonníka práce stanovuje, že maximálna dĺžka nesmie presiahnuť tri mesiace a minimálna je jeden mesiac.

Vo výnimočných prípadoch môže zamestnávateľ v súlade s odborovou organizáciou určiť dobu až šesť mesiacov.

Skúšobná doba začína plynúť odo dňa, keď zamestnanec nastúpi do práce.

Kto nemusí absolvovať skúšobnú dobu?

Článok 26 Zákonníka práce určuje kategórie osôb, pre, ktoré sa skúšobná doba nestanovuje. Patria medzi ne:

• maloletí;

• mladí odborníci po skončení odborných škôl;

• osoby zvolené do funkcie;

• mladí pracovníci po skončení vysokých škôl;

• osoby so zdravotným postihnutím;

• tehotné ženy;

• vnútorne vysídlené osoby;

• slobodné matky a pod.

Dokumentácia skúšobnej doby

Zamestnávateľ počas skúšobnej doby rozhodne o ďalšom pracovnom pomere zamestnanca. Ak zamestnanec spĺňa požiadavky pozície, zamestnávateľ s ním uzatvorí novú zmluvu na dobu neurčitú. 

V opačnom prípade dôjde k prepusteniu zamestnanca, ktorý nespĺňa požiadavky. V takom prípade je zamestnávateľ povinný oznámiť rozhodnutie písomne tri dni vopred.

Písomné oznámenie slúži, ako právny základ na rozviazanie pracovného pomeru. Zamestnanec má však právo napadnúť rozhodnutie súdnou cestou (čl. 28 Zákonníka práce).

Aby sa predišlo sporom, zamestnávateľ by mal všetky dokumenty vyhotoviť v súlade s právnymi požiadavkami a uviesť dôvod – nesplnenie požiadaviek na pracovné miesto.

Platná legislatíva neobsahuje konkrétne požiadavky na dokumentáciu pri ukončení pracovného pomeru počas skúšobnej doby. Preto si každé podniku určuje vlastné pravidlá s prihliadnutím na špecifiká činnosti.

Dokument môže napríklad obsahovať úlohy na obdobie skúšky a záverečné hodnotenie ich splnenia vedúcim pracovníkom. Ak je výkon zamestnanca neuspokojivý a je to zdokumentované, vydáva sa príkaz na prepustenie.

V niektorých podnikoch sa o ďalšom osude zamestnanca rozhoduje kolektívne. Zvoláva sa komisia, ktorá posúdi situáciu a dá odporúčanie vedeniu.

Ak zamestnanec neprešiel skúšobnou dobou, podnik vydá dokument o prepustení s odvolaním sa na čl. 40 ods. 11 Zákonníka práce. Vedúci je povinný zamestnanca o tomto rozhodnutí písomne informovať ešte pred uplynutím skúšobnej doby.

Ak sa nedodrží lehota na oznámenie alebo nie sú k dispozícii písomné dôkazy o nespôsobilosti zamestnanca, ten môže rozhodnutie napadnúť na súde.

Ak skúšobná doba uplynula a zamestnanec pokračuje v práci, považuje sa za úspešne prijatého. Pracovná zmluva sa potom môže vypovedať iba na všeobecných základoch.

Nie je potrebné vydávať samostatný príkaz o definitívnom prijatí zamestnanca do stavu.

Postup podania námietky

Spor rieši komisia pre pracovné spory v podniku alebo okresný súd. Podrobnosti a lehoty sú uvedené v čl. 222 Zákonníka práce.